Politické náboženstvo zneužívania ľudí sľubovaním odmien v budúcom živote pomôže chudobným znášať ich v tomto svete a tak fanatici oblbujú svoje ovečky veselo ďalej. Príspevok publikovaný v zborníku Národnej akadémie vied Janou Berkessel z Mannheimskej univerzity v Nemecku a jej kolegami sa na tvrdenie štatisticky pozerá. Zvedavosť pani Berkessel vyvolalo protiintuitívne zistenie v rozvojovej ekonomike.

Na Slovensku debil neofašista Kotleba zasvätil všetkých chudobných už dva krát a chudoba zostala a ani Covid-19 neobišiel chudobu! Nie je ten Kotleba debil korunovaný?? Je, je!!

Náboženstvo Panny Márie 1488x sedembolestnej nepomohlo chudobe ani prd makový. Náboženstvo ani nezabránilo príchodu pandémie. Náboženstvo ako opium pre chudobu nezabralo. Čím to je súdruh neofašista? Panenka Mária ťa nevyslyšala, lebo sa ti vysrala na hlavu a aj na Slovákov. Náboženstvo slúži jedine na ovládanie ľudí.

Náboženstvo ako opium pre chudobu

Vedci vedia, že nízky sociálno ekonomický stav koreluje so zlým duševným zdravím. Kedysi sa predpokladalo, že ako miesta budú bohatšie, tento účinok bude slabnúť. Byť chudobným v bohatej krajine sa predpokladalo lepšie ako byť chudobným v chudobnej.

Ukázalo sa však, že to nie je pravda. Hojné dôkazy naznačujú, že vzťah medzi postavením a duševným zdravím je v bohatých krajinách silnejší, nie slabší ako v chudobe. Pani Berkessel, ktorá sa zaoberá psychologickými účinkami náboženstva, si všimla, že hospodársky rozvoj nepriamo súvisí aj s religiozitou,

čím je krajina bohatšia, tým je bezbožnejšia

. Možno to bolo príčinou zmeny?

Aby to skontrolovala, ona a jej kolegovia analyzovali tri prieskumy zahŕňajúce 3,3 milióna ľudí v 156 krajinách. Tento súbor údajov reprodukoval zistenie, že ekonomický rozvoj posilňuje spojenie medzi duševným zdravím a stavom. Podporovala tiež myšlienku, že religiozita môže tento účinok oslabiť. Medzi bohatými krajinami mali napríklad krajiny s vyšším stupňom náboženského presvedčenia, ktoré hlásili sami, slabší vzťah medzi postavením a duševným zdravím.

Teóriu potvrdzujú aj ďalšie dôkazy. Jedna štúdia pokrývajúca 11 európskych krajín, všetky bohaté, zistila, že prepojenie medzi osobným príjmom a blahobytom bolo na bezbožných miestach silnejšie než na zbožných. Po veľkom štatistickom skrížení pani Berkessel dospela k záveru, že klesajúca religiozita predstavuje asi polovicu účinku narastajúceho bohatstva na vzťah medzi postavením a psychickou pohodou.

Výsledkom je, že náboženstvo zrejme chráni ľudí pred aspoň niektorými nepríjemnými účinkami chudoby. Ako presne je to menej jasné. Jedna hypotéza je, že náboženská doktrína je priamo ochranná. Napokon, mnohé z najväčších svetových náboženstiev majú skeptický postoj k bohatstvu.

Vedľa známych biblických veršov o ťavách, ihliciach a šanci bohatého človeka vstúpiť do perleťových brán vedci poukazujú na to, že Bhagavad-Gíta, hinduistická svätá kniha, hovorí: „Démonický človek si myslí: Mám toľko bohatstva dnes a získam viac. “ Podobné nálady možno nájsť v Koráne a v niektorých budhistických textoch.

Ak Boh učí, že bohatí sú duchovne skazení, alebo sa im podarí prísť v súdny deň, potom sa chudoba môže javiť ako menšia záťaž 🙂

Existujú však aj iné možnosti. Pani Berkessel poukazuje na to, že organizované náboženstvo ponúka sieť sociálnej podpory, ktorá by mohla pomôcť zmierniť dôsledky nízkeho postavenia bez ohľadu na to, či jeho členovia skutočne veria všetkému, čo ich sväté texty hovoria o bohatstve. Jej ďalší výskumný projekt, hovorí, sa bude zaoberať presne týmto bodom.

Ak medzitým náboženstvo skutočne pomôže zbaviť sa bremena chudoby, jednou otázkou je, čo s týmito poznatkami, ak vôbec niečo, urobiť. Svet je predsa stále bohatší, čo znamená, že bodnutie relatívnej chudoby bude len a len ostrejšie. Cynik by si mohol spomenúť na ďalší známy citát o náboženstve, tentoraz od Senecu

Náboženstvo obyčajný ľud ho považuje za pravdivé, múdry za falošné a vládcovia za užitočné“

Ako ľudstvo starne, počet ľudí s demenciou bude narastať a to využivajú sprosté kotleby a chodia dokostolov agitovať aby babky volili marianka neonacostu,lebo ich zachráni pred peklom. No to musí bolieť.

Demencia je krutý stav, ktorý ľudí oberá o ich najhlbšie radosti a nádeje. Môže to začať ako „mierne kognitívne postihnutie“ ( mci ): zábudlivosť alebo „seniorské chvíle“. Ako však postupuje, útočí na mentálnu obratnosť a žerie pamäť, kradne veľa z toho, čo sa považuje za identitu. V závažných prípadoch sa ľudia nedokážu postarať o seba. Strácajú schopnosť čítať, variť a nakupovať.

Zabudnú piť a dehydratovať sa alebo sa stanú inkontinentnými. Trpia bludmi, alebo sa zľaknú alebo sú nahnevaní, alebo sa ponoria do apatického útlmu. Vyžadujú si starostlivosť po celú dobu bdenia a často aj dozor, keď spia.

Pandémia covid-19 bola pre ľudí s demenciou obrovskou skúškou. Strata rutinných a sociálnych kontaktov v čase zablokovania urýchlila kognitívny pokles. Pacienti s demenciou sa ukázali ako veľmi citliví na vírus-v Británii niektoré štúdie uvádzajú, že ide o najbežnejší „už existujúci stav“ u tých, ktorí zomierajú na covid-19. A zvýšili sa aj úmrtia, pri ktorých bola ako príčina identifikovaná „demencia“.

V apríli sa umiestnil na druhom mieste len za covid-19. Ľudia s demenciou majú často stavy, ktoré ich robia zraniteľnými – predovšetkým starobu, nadváhu, depresiu, fajčenie, vysoký krvný tlak alebo cukrovku. A pri demencii je ťažké porozumieť nebezpečenstvu vírusu alebo si zapamätať dištancovanie sa od spoločnosti alebo hygienické opatrenia. Mnohí prežili pandémiu v opatrovateľských domoch.

Demencia postihuje viac ako 50 miliónov ľudí na celom svete, čo je počet, ktorý rýchlo rastie. Má mnoho príčin a je nedokonale chápaný. Ale nikto nepochybuje, že jeho prevalencia sa s vekom zvyšuje. Podľa niektorých odhadov má 1,7% osôb vo veku 65 až 69 rokov demenciu a jej výskyt (počet nových prípadov) sa každých päť rokov do veku 90 rokov zdvojnásobí. Ďalší odhad je, že vo veku 85 rokov, medzi tretina a pol ľudí má demenciu.

Demencii sa hovorilo „senilná demencia“ alebo jednoducho „senilita“. Ale malá časť chorých nie je vôbec stará. V roku 1906 vykonal nemecký psychiater Alois Alzheimer pitvu Auguste Deterovej, ženy, u ktorej sa vo veku 40 rokov vyvinula demencia. Všimol si abnormalít, ktoré sa nachádzajú aj v mozgu starších ľudí s demenciou.

Z desiatok identifikovaných foriem demencie je najčastejšia patológia známa ako „Alzheimerova choroba“, ktorá predstavuje 60% až 80% prípadov. Ďalej, každý s podielom 5-10%, je vaskulárna demencia spôsobená neadekvátnym prietokom krvi do mozgu a demencia s Lewyho telieskami.

Pandémia covid-19 ukázala krehkosť mnohých systémov zdravotnej starostlivosti a upozornila na veľký počet ľudí s demenciou, ktorí obsadzujú nemocničné lôžka predovšetkým z dôvodu nedostatku alternatívnych zariadení, ktoré by sa o ne starali. Keď je vírus porazený, demencia sa bude ďalej šíriť.

Novinárka Sally Magnussonová vo svojej knihe „Kam idú spomienky“, spomienkach jej matky s Alzheimerovou chorobou, nazýva demenciu „možno najväčšou sociálnou, lekárskou, ekonomickou, vedeckou, filozofickou a etickou výzvou našej doby“. Hyperbola? Napriek tomu sa zdá, že veľa politikov s pani Magnussonovou súhlasí.